"Významov biodiverzity je viac, ale najpodstatnejšie sú, že
zabezpečuje stabilitu ekosystémov, dáva selekcii možnosť v procese
evolúcie vybrať varianty najlepšie adaptované na aktuálne podmienky. Bez
rozmanitosti nie je z čoho vyberať, schopnosť adaptácie je výrazne
znížená, čo môže viesť k vymieraniu," uviedol pre TASR Derka.
Biodiverzita má podľa neho aj praktický význam, keď napríklad z
organizmov extrahujeme látky, využiteľné pri liečení chorôb. Ak však
tieto organizmy stratou biodiverzity vymrú, tak sa stratia aj možnosti
využitia týchto látok, o ktorých potenciáli podľa Derku nemusíme dnes
ešte ani tušiť.
Hlavnou témou tohtoročného Medzinárodného dňa biodiverzity, známeho tiež ako Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti je: "Buďte súčasťou plánu" (Be
part of the Plan). Téma vyzýva všetky zainteresované strany na
zastavenie straty biodiverzity implementáciou Globálneho rámca pre
biodiverzitu Kchun-ming-Montreal (Kunming-Montreal Global Biodiversity
Framework), ktorý prijali na 15. zasadnutí konferencie zmluvných strán
Dohovoru Organizácie Spojených národov (OSN) o biologickej diverzite
(COP15) v Montreale v decembri 2022.
Medzinárodný deň biodiverzity od roku 2000 pripadá na 22. máj. Vyhlásila
ho v roku 1993 OSN a je pripomienkou Dohovoru o biologickej diverzite,
ktorého text prijali 22. mája 1992 v kenskej metropole Nairobi. Dohovor
vstúpil do platnosti 29. decembra 1993, keď v sídle OSN uložili
ratifikačné listiny v poradí 30. zmluvnej krajiny. Doteraz dohovor
ratifikovalo takmer 200 krajín. Slovenská republika sa stala členskou
krajinou dohovoru v roku 1994.
Medzinárodný deň biodiverzity sa od roku 1995 pripomínal 29. decembra,
ale od roku 2000 pripadá na 22. máj - podľa dátumu prijatia textu
dohovoru v Nairobi. Dohovor sa poníma ako praktický nástroj na
realizáciu a podporu trvalo udržateľného rozvoja a na zachovanie
biodiverzity. Okrem zachovania rastlinných a živočíšnych druhov,
mikroorganizmov a ekosystémov sa zameriava aj na človeka, jeho potreby,
bezpečné potraviny a možnosti prípravy nových liekov, ako i o pitnú vodu
a zdravé ovzdušie.
Podľa Derku na biologickú rozmanitosť mali negatívny vplyv z
historického hľadiska rôzne kataklizmy, ktoré spôsobili päť známych
masových vymieraní, vedúcich k masívnemu poklesu biodiverzity. V
súčasnosti má negatívny vplyv na biodiverzitu predovšetkým činnosť
človeka.
"V zásade platí, že najdôležitejšie sú veľkosť ľudskej populácie a
spotreba zdrojov na hlavu a od toho sa odvíjajú ďalšie jednotlivosti od
znečisťovania prostredia po ničenie biotopov. V súčasnosti je najhoršie
práve ničenie, respektíve transformácia, prírodného prostredia na
človekom manažované ekosystémy. Zvyšné oblasti pôvodnej prírody sú čím
ďalej menšie a fragmentovanejšie, čo vedie k zrýchleniu poklesu
biodiverzity," vysvetlil ekológ.
Slovenská republika podľa neho výrazne zaostáva v oblasti ochrany či zachovania biologickej rozmanitosti. "Ja
sa zaoberám riečnymi ekosystémami a tam máme stav ekologickej
katastrofy. Máme na to veľmi dobré dáta. Viac ako polovica dĺžky vodných
tokov je v zlom ekologickom stave, všetky stredne veľké a veľké vodné
toky sú na tom veľmi zle. Prejavuje sa to aj tak, že za posledných pár
desiatok rokov nám napríklad dramaticky pokleslo množstvo rýb v riekach.
Na súši to nie je o nič lepšie. Lesy sme väčšinou zmenili na plantáže
na drevo, polia sú chemické púšte, pôda degraduje. Pre celú Európu
platí, že divočinu máme zachovanú iba vo veľmi malých fragmentovaných
územiach, zvyčajne vysoko v horách," zdôraznil Derka.
Život na Zemi sa s dramatickými poklesmi biodiverzity vo svojej
evolučnej histórii vždy dokázal podľa neho vyrovnať. Otázka však je, ako
sa s poklesom biodiverzity dokáže vyrovnať ľudstvo. "Nevylučujem žiadnu z možností, od optimistických, že to zvládneme, až po katastrofické dystopické scenáre," uviedol pre TASR Tomáš Derka.